Alkehol, Grobiani, Chronická únava

Klub Randal tentoraz pripravil naozaj veľký bonbónik. Nie neprišla žiadna metalová ani punková legenda zo zahraničia. Ich hlavnou inšpiráciou, je toľko oslavovaný, nenávidený, zatracovaný, prepieraný, ospevovaný..... alkohol.

Klub Randal tentoraz pripravil naozaj veľký bonbónik. Nie neprišla žiadna metalová ani punková legenda zo zahraničia. Naschvál zdôrazňujem že nie zo zahraničia, pretože ja nevnímam Českú republiku, ako nám vzdialený kraj. A vravím ani nie metalovú ani punkovú, lebo skupinu Alkehol by som rozhodne nestrčil niekam do týchto žánrov, aj keď v ich hudbe je badať dostatočnú inšpiráciu tejto hudby. Ale ich hlavnou inšpiráciou, je toľko oslavovaný, nenávidený, zatracovaný, prepieraný, ospevovaný..... alkohol. Ako som už teda spomenul prišla česká rockovo- pubová skupina Alkehol, ktorú už ale môžeme brať ako legendu vo svojom žánre, veď už hrajú neuveriteľne dlho, síce stále to isté, čo však nie je na škodu. Na Slovensku už zahrali, ale buď moc ďaleko (Námestovo- festival Orava rock fest), alebo som to jednoducho nestihol (Topfest). Ale Bratislavu akosi obchádzali. Nemám im to za zlé. Koncertne sú veľmi vyťažení.

Ako prvá zahrala Chronická Únava, ktorá hrá punk- rock, ale nebudem ju hodnotiť, lebo som ju nevidel, ale určite už pár ľudí začínalo byť alkoholom „chronicky unavený“. Prišiel som až na druhú kapelu, čo bola domáca bratislavská kapela Grobiani. Viac ako ich som však vnímal všadeprítomných ľudí. Boli všade- pred klubom, v rade na lístky, v šatni, na záchode, pri pódiu, a najhoršie to bolo pri bare. Aby ste dostali pivo a dajaký destilát museli ste sa obrniť dávkou trpezlivosti, alebo použiť nejakú fintu, mávať peniazmi, dať si to kúpiť u známeho, pretlačiť sa.

No skrátka bolo plno. Nedá sa povedať, že bolo vypredané, lebo lístky sa stále predávali aj keď počet ľudí už bol viac ako únosný. Na druhej strane treba však pochváliť klub za odsávanie a vetranie, takže v Randalli nebol zbytočný hic. Asi sa poučili z predošlých „tlačenicových“ koncertoch, kde sa nedalo pomaly ani dýchať. Myslím si, že v rámci existencie klubu tak bolo zatiaľ najviac ľudí. A nie je to iba môj odhad. Myslí si to viac ľudí, čo chodia pravidelnejšie do Randalu na koncerty. Takže tým, že som čakal v rade na pivo, tak som Grobianov skoro vôbec nevidel. V rade na pivo som ich však počul. Aj ohlasy ľudí. Takže môžem zhodnotiť, že mali úspech. Tá polhodinová prestávka padla vhod, aby si človek v pokoji vychutnal pivo etc. No vychutnať ako vychutnať. Ešte, že sme si našli,,,, no dobre prisadli k voľnejšiemu stolu. Lebo v okolí baru sa nedalo skoro vôbec pohnúť. Všade chodili, strkali a predbiehali sa ľudia. A čo bolo najhoršie dobrá polovica z nich mala pivný kotol a aj ho patrične využívala na odstrkovanie. Padli litre, hektolitre, sudy, pálenka len tak rozvoniavala, všetko tieklo potokom. Atmosféra hodná skupine Alkehol. A potom to už pomaly prichádzalo. Najprv skandovačky „Alkehol, Alkehol“ , potom už samotní hudobníci prišli na scénu, ale ešte sa len dolaďovali so zvukárom. Podobný obraz trval tak 10- 15 minút a potom už konečne prvé akordy, spevy o chľaste proste klasika a paráda. Alkehol má veľa veľa hitov, takže sa určite našli nespokojenci, ktorým nezaznela ich obľúbená pesnička. To, ale nevadilo, lebo tie najznámejšie, povedal by som najzákladnejšie ako napr. Na Slamníku, Non Stop, Na zdraví... zazneli. Ísť s pivom dopredu sa neodporúčalo, po pár sekundách už ste ho mali na zemi. Bolo tu rôznorodé zoskupenie ľudí- pankáči, metalisti, rockeri, starí fotri, futbaloví chuligáni... miestami bola síce napätá atmosféra, ale nič vážne sa nezomlelo, teda až na jednu „junácku pasovačku“, ktorá však bola hneď rozpustená. Ďalší zázrak nastal hneď jak chlapi z Alkeholu spustili svoju opileckú hudbu. Bar sa vyprázdnil. Skoro zíval prázdnotou. Všetci poslušne naklusali dopredu, a vyspevovali, tancovali, bavili sa. A zato všetko sa im Alkehol odmenil bezmála hodinu aj pol hraním... hraním a spievaním, ..o futbale, o športe, o chátrajúcom zdraví, o pivu a o chlaste, chlaste, chlaste a zasa chlaste. Bola to parádna šou, a na konci to gradovalo. Nástroje utíchli, a potom basgitarista nasadil parádnym hlasom zvolanie- fernéét, slivovicaáá a na koniec borovičkááá a to všetko bolo umocnené efektom hall (ozvenou). Tá posledná borovičkáá vám prenikla až do morku kostí(a niektorým aj do hrdla ). Bola to ako vlna, ktorá sa prehnala celým klubom, celým priestorom a riadne vás omráčila. Po tomto, Alkehol zahral ešte pár prídavkov a posledná pecka Buráky zakončila toto alkoholické divadlo. Ale ešte na druhý deň mi v pískajúcich ušiach znelo borovičkáááááá. A na záver ešte poznamenať, že Alkehol sa do Bratislavy, konkrétne znova do Randallu vráti 22.5 spolu s legendárnym slovenským pankáčskym groupom Konfliktom. Som zvedavý či padne rekord v návštevnosti.