Bačkurky z Mechu, Doktor PP, Totálni Nasazení

Jedno slovo mi po skončení koncertu napadlo. Zadosťučinenie. Satisfakcia. Takto asi pred rokom hrali rovnaký aktéri tohto večera Doktor PP a Totálni skvelý koncert pred hanebnou návštevou cca 20-30 ľudí. Ale ten večer vo mne dlho rezonoval, skvelo som sa pobavil a ich hudba ma oslovila...

Tešil som sa, že opäť prídu do Bratislavy trocha som mal obavy, či sa nezopakuje podobná návštevnosť, ale našťastie sa to nesplnilo. Som rád hlavne kvôli skupinám, ktoré už vtedy odviedli výnimočný výkon.

Začiatok bol nečakaný, lebo pribudla nečakane skupina Bačkurky z Mechu (ach tie české názvy - to je na žalár), ktorá nebola avizovaná, aspoň sa hudobný večer predĺžil. Hudobne to nebolo ničím invenčné. Zaujímavo pôsobila speváčkina plachosť, ruky mala celý čas vo vreckách a často sa otáčala chrbtom k ľuďom, akoby to chcela mať už čoskoro za sebou. Jemné rozohriatie na začiatok, ale zimomriavky neprišli, bolo to trochu mdlé. Potom som však už začínal mať dobrý pocit, keď som videl ako jedna postava za druhou prichádzajú na pódium. Doktori z Čiech prišli naordinovať poctivý rock and roll bigbít. Pre niekoho je zábavová kapela stále ešte nadávka, ale pokiaľ je dobre, poctivo remeselne zvládnutá a má v sebe štipku drzosti, vtipu, nadhľadu tak perfektne splní svoj cieľ a poslucháč odchádza spokojný. Doktor PP je ten prípad. Je to typická koncertná skupina, púšťal som si ich doma z CD, ale nebolo to ono. Tú energiu najlepšie cítiť naživo. U nás stále nie sú takí populárni ani tak často nekoncertujú. Ich slovenské koncerty by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Asi pred mesiacom pokrstili v Prahe nové album Rock and Roll Zombie a teraz vyrazili na koncertné turné. Bratislava bola ich jedinou slovenskou zástavkou. Spustili od podlahy. Rock and roll miešaný dedinským bigbítom podlamoval kolená a boky. Spevák Petr Pečený bol znovu vo svojej „uniforme“- čierne sako, biela košeľa, traky a čierne okuliare. Asi si to preniesol zo svojej civilnej práci, lebo ako právnik nosí možno podobné oblečenie (až na tie okuliare). Tento chlap je nezmar. Okrem spevu zvládal tancovať, vrtieť, vlniť sa, poskakovať a koketovať s dámami. Kým minule mohol „Doktor“ Petr posielať pusy a zvodné pohľady tak trom, štyrom slečnám teraz mal väčší výber. Petr si niektoré pesničky venoval sám sebe – robil si srandu zo svojho veku, svojej postavy... Skrátka bol kúzelný. V piesni Temelín pozdravil aj „satanáša“ Sahulu, ktorý už je tam vo večnosti. Nechcel by som hodnotiť jednotlivcov, lebo sila v hudbe Doktora PP spočíva v jeho komplexnosti, kompaktnosti, ale predsa len dva postrehy. Oproti minulajšku nebolo klávesáka Daniho Elwooda Knoteka až tak „vidno“- nemal nejakú hviezdnu exhibíciu (aj keď také špeciality, ako hra nohou, alebo tamburínou po klávesoch už patria k jeho hre) skôr splynul s kapelou a nevytŕčal. Predviedol však veľký štandard a fungoval tímovo. Zato gitarista Milan Hoffmann, ktorý sa mi minule zdal trochu neviditeľný teraz zažiaril a jeho sóla (nie dosť početné) som viac vnímal. Veľmi ma potešila aj ich choreografia, miestami nacvičená, miestami čistá improvizácia. Bolo to veľmi zábavný a príjemný koncert. Miestami som sa smial, miestami s nimi spieval, miestami tancoval a miestami len tak postával s príjemným pocitom.

Posledná skupina má na svojom konte tiež pomerne čerstvý album. Vydali ho pred rokom (Krokodýl Ghandee) a na minuloročnom turné odohrali neuveriteľných 104 koncertov. Kto by si myslel, že ani toto nebude stačiť na stabilitu. Totálni Nasazení muselo bojovať z jednou zo svojich najhorších kríz, lebo hneď dvaja jeho členovia opustili ich rady – bubeník Pípa a gitarista Šukec. Za bicie povolali Frankyho, ktorý už s nimi pár koncertov odohral. Rozhodli sa zatiaľ žiadneho ďalšieho gitaristu neangažovať a pokračovať iba v trojici. Ich zvuk to mierne poznačilo – už nebol tak bohato farebný. Silné hity, ale zostali. A kvôli nim sa na ich koncerty chodí. A tiež kvôli frontmanovi Sváťovi. Ten je už chodiacou značkou. Keď som písal, že spevák Doktor PP chodí vo svojej „uniforme“ to isté platí aj o Sváťovi. Petr vyzerá akoby bol jeho prokurátor a Sváťa delikvent v roztrhanom tielku a čiapkou chuligánsky prehodenou dozadu.

Späť k tým hitom. Ich skladby by som rozdelil na bizarné príbehy a mravoučné story, ktoré však miesto kázania pobavia. Absencia dychovej sekcie poznačila niektoré aranžmány, ale to nakoniec nevadilo. Aby som bol trocha konkrétnejší tak zahrali napr. Bída, Kanálnik, Činčila, Hipík atď. Odzneli aj nejaké veci z nového albumu. Odtiaľ pochádza aj skladba Austrálska. V nej sa Sváťa predstavil, ako jediný punkový hráč na austrálsky nástroj kazoo. Sváťa porušoval českosť svojich textov a niekedy ich nahrádzal slovenskými slovíčkami. Sem tam sa prihovoril v slovenčine a niekedy mal z toho hotový jazykový hlavolam. Nevadí, ešte pár takýchto návštev a nejaká „čisto“ slovenská skladba sa ocitne v ich repertoári. Na konci už odpočítaval. Sľubovaných 5 skladieb nezaznelo, lebo prihodil ďalšie. Podali veľmi sympatický výkon, stihli sa ešte rozlúčiť a hybaj znova na cesty. Zdá sa, že ich nekonečná koncertná púť nikdy neskončí....