Randal Klub 14.11.2009 - Bratislava - report

Zhoda Náhod, Die Pucks, Guitar Gangsters, Bratislava, 14.11.2009 Randal Klub Punk-rocková Bratislava zažili tento krát nápor melódie. To kapelky, ktoré hrajú punk rocku 77 prišli do klubu. Drsnosť a agresia išli tento večer bokom, lebo v punk- rocku typu 77 ide hlavne o melódiu.

Mohol by som teda tento večer pokojne nazvať tematickým. Tento deň, či večer mal patriť Lord Alex, ktorý mali krstiť album a kvôli tejto príležitosti vzniklo celé toto turné, ale pri jednom z výjazdových koncertov si gitarista Roman zlomil ruku a tak nemohli odohrať tento gigs a turné je predčasne ukončené. Prví na rad išli Zhoda Náhod. Nie sú to už žiadni nováčikovia, aj keď fungujú zatiaľ iba osem rokov. Minulý rok vydali nový album „Zlaté časy“, kde im vypomáhali aj dvaja saxofonisti. Škoda, že sa na koncerte nezúčastnili, ešte viac by to obohatil ich zvuk. Určite im pomohol aj odchod speváka Hormóna, ktorého zženštilý hlas im uberal na vážnosti. ZN si dlho hľadala svoju súčasnú tvár, nastali v nej mnohé personálne pretrasy a preobsadenia nástrojov. Je zaujímavé, že niektorí jej členovia hrali pôvodne na iných nástrojov. Gitarista Dawyt predtým na basgitaru a druhý gitarista Horala z bicích. Spevu sa ujal po odchode Hormóna basák Raki. Zdá sa, že teraz je to ideálne, potvrdil to aj ich nový album. Zhoda Náhod teda bola veľmi sympatickým predkrmom a neplatilo, že prvá skupina väčšinou slúži iba ako zvuková kulisa k pití piva. Dobre sa na to pozeralo a dobre sa to počúvalo. Celkom sa rozohnili, všetci s výnimkou bubeníka behali po pódiu, skákali, Horala si efektne položil gitaru na chrbát a zadžemoval. Okrem svojich skladieb zahrali aj pár coverov, najviac sa mi páčil I´m gonna be od The Proclaimers, aj keď Zhoda sa asi viac inšpirovala punkovejšiou verziou od Toy Dolls, ktorý ju tiež prespievali. Takže zhodou náhod boli dobrí. Mňa iba sklamali, že nezaradili do svojho repertoáru skladbu Mr. Vagabund, ktorú mám rád. Inak nemám skoro žiadne výhrady k ich vystúpeniu, možno iba niektoré texty sú mierne stupídne, ale na tom sa dá popracovať.

Druhí hostia nemeckí Die Pucks boli pre mňa veľkou neznámou, u nás sú prakticky anonymní. Prvé promo CD vydali iba v roku 2003, o dva roky neskôr splitko s taktiež nemeckou kapelou Bottles a v roku 2007 prvý regulárny album Immer im Kreis, aber voran. Hrávajú v zostave: Blondie (basgitara), Sandra (gitara), Ralle (bicie nástroje). Zvuk nemali moc dobrý, nástroje trochu splývali do seba, ale našťastie nebol z toho veľký bodrel, tie melódie a akordy sa dali rozpočuť. Hudobne to nebolo zlé, nemecký singelspiel mám rád, len to bolo moc statické, veľa sa toho na pódiu nedialo. Možno aj preto mali vlažný potlesk a žiadne prídavky nedali. Je známe, že medzi Nemeckom a Anglickom panuje rivalita, ale v punk-rocku to neplatí a tak nemusel promotér zabezpečiť oddelené šatne pre Die Pucks a poslednou vystupujúcou kapelkou londýnskou Guitar Gangsters.

Guitar uzatváral večer, a bol to vrchol. Ale to bolo jasné už od začiatku, kto bude ťahať za dlhší koniec nite. Zo spomínaných kapiel Guitar pôsobia na hudobnej scéne najdlhšie a bolo to aj poznať. Pete Ley, Phil Ley a Steve Brewer sú starí ostrieľaní „remeselníci“. Veľmi dobre vedia, ako napísať hit, výraznú melódiu, ale nerobia to kalkulovane. Lídrom je Pete Ley, gitarista a vedúci spevák, hezoun, idol punkrockových slečien. Veľmi dobre mu sekundoval basgitarista Phil Ley, ktorý sa prefarbil na blond a vyzerá, ako mladšia verzia Billyho Idola. Nechápal som, ako dokážu len s jednou gitarou a basou vytvoriť tak zaujímavú farebnú hudbu. Aj, keď v ich hre dominuje, len jedna gitara, spievajú všetci vrátane bubeníka a ich trojhlasné harmónie sú perfektné a privádzali ma do extázy. Dokázali, že punk nie je synonymum hudobného analfabetizmu. Aj, keď majú nekonečno vlastných hitov zahrali aj cover od ešte starších britských punkáčov The Boys a ich nesmrteľnú skladbu First Time. To už ani notorickí postávači nemohli nevydržať a aspoň minimálne si s nimi pospevovali. Až trikrát sa vrátili na scénu a zahrali pár prídavkov, proste nemali šancu utiecť, ľudia si ich zakaždým znovu zavolali. Bohužiaľ každý dobrý zážitok raz končí, v najlepšom treba predsa prestať. A tak môžeme dúfať a zostáva nám iba sem tam mrknúť na stránky „londýnskych gangstrov“ s aktuálnym turné a čakať, kedy sa tam objaví Slovakia, Bratislava...