Randal Klub 30.1.2010 - Bratislava - report

Do or Die, Call to Preserve, This is Hell, Agnostic Front, 30.01.2010, Bratislava, Randal Klub... Pre hard core v začiatkoch spravili veľa tieto skupiny: Black Flag, Fugazzi, Bad Brains, Minor Threath. Podobne ako protopunkový Iggy Pop, Lou Reed aj tieto skupiny boli predchodcami vo svojom žánre...

Pre hard core v začiatkoch spravili veľa tieto skupiny: Black Flag, Fugazzi, Bad Brains, Minor Threath. Podobne ako protopunkový Iggy Pop, Lou Reed aj tieto skupiny boli predchodcami vo svojom žánre.

Druhý vlna sa ešte rýchlejšie prehnala a bola ešte otvorenejšia a viac nasratejšia. Jednou z najdôležitejších skupín tejto vlny boli Agnostic Front. Na scéne pôsobia už od osemdesiatych rokoch a aj tento koncert potvrdil, že Agnostici sú vo vrcholnej forme a neprišli vôbec za zenitom. Slovensko však pre nich nie je žiadna neznáma. Koncertovali už viac krát v Bratislave, ale aj v Nitre. V rámci svojho európskeho turné sa ich „repertoár“ rozrástol aj o nové mesto Košice (kde hrali deň po bratislavskom koncerte). Potešila vysoká návštevnosť – menšie obavy boli kvôli nevhodnému dňu a nie práve najlacnejšiemu lístku.

Ako predkapely vystúpili pomerne neznáme skupiny, ktoré však majú svoju kvality. Od Agnosticu pekné gesto, že si zobralo so sebou na turné tieto mladé bandy, týmto im zvýšiť sebavedomie a kredit.

Prvé dve skupiny sa vnímali skôr ako zvuková kulisa, večer sa iba rozbiehal, boli v trochu nevďačnej úlohe. Ale nemôžem povedať že by nevzbudili záujem, ľudia síce došli hlavne kvôli Agnosticu, ale hudobná produkcia týchto predkapiel bola veľmi pestrá a kvalitná.

Všetko akosi bežalo v rýchlom tempe. Veľmi profesionálne. Dohrať, odložiť rýchlo veci, nazvučiť a pome hrať ďalší...

This is Hell mali veľmi sľubný rozbeh. Namakaná speed melodická metal core hudba so slušným, ale manieristickým spevom. Hudba mala tú správnu ostrosť, hardcore v dvadsiatom prvom storočí. Bolo zaujímavé porovnávať legendu a teda zvuk osemdesiatych rokov a  „moderný“ hardcore hraný „omladinami“. A potom už päť tieňov vkročilo na pódium. „And the East Coast and the West Coast“...Agnostic Front. Reči o ich výbornej forme sa zakladali na čistej 100% pravde. Bol to masaker, bol to zážitok, pre niekoho možno kultúrny šok.. Stopercentný new york old schol hardcore. Skrátka zavítal sem New York vo svojej pravej podobe – drsnej, nepokryteckej, úprimnej, migračnej, otvorenej...

Tento súbor vedie malý muž s veľkým srdcom a hlasom – Roger Miret. Žiadne drsňácke pseudo ručanie, ale prirodzený tok reči – niečo medzi spevom a skoro až hovoreným slovom.

Ďalšia známa tvár je Vinnie so svojou gitarou Stigma (aj jeho projekt sa volá Stigma). Ostatní nie sú možno takí známy (aj pre dosť časté menenie zostavy), ale boli rovnako dôležití aj tento večer, bola to skvelá tímová robota. To isté sa dá povedať aj o pogu – tu už nebol čas na žiadnu tanečnú exhibíciu, ale bol to jeden veľký symbiont – spojenie posolstva Agnostic Front s jeho fanúšikmi – jedno telo, jedna duša, jeden kotol, ktorý sa premenil na dýchajúcu bytosť, ktorá chcela zbúrať konvenčnosť, sociálny úpadok, sociálne rozdiely, chabú, úbohú a chátrajúcu konzumnú spoločnosť teda presne to o čom Agnostic Front spieva a kritizuje.

Hudba Agnosticu nie je možno nejako zložito prekomponovaná, vo svojom jadre ide o jednoduchú hudbu, neprajník by mohol povedať až primitívnu. Ide o to, že je strašne uveriteľná. Tým skladbám veríte, viete že to o čom spievajú tým aj žijú, čo kritizujú to skutočne nenávidia. Ich zvuk je viac „špinavý“, ako pach ulice a nie čistého štúdia, nezdeformovaný zbytočne veľa efektmi. Veríte im viac, ako nejakým trendovým pseudo metal core bandám, ktorý sa tomuto štýlu prispôsobili, lebo momentálne sa mu darí.

Kam Agnostici prídu, tam odvedú skvelú šou, nie len prísť odohrať rýchlo mechanicky koncert a odísť. Dávajú do toho kus seba. Zahraté pecky, ako „So peace“, „Gotta go“, „Victim in Pain“(tuším pri tejto skladbe vybrali nejaké slečny na pódium a vyzvali tunajších fešákov nech ich potom polapia), chytili za srdce každého prítomného hardcoráka, pankáča, či skinheada.

Skladbu „For my family“ (...For my family for my friends for those that we've lost I sing this is a message, this is for you never forget the lower east side crew!...) ručal už každý a bola z nej cítiť úžasná atmosféra aj tohto koncertu. Keď Agnostici spievali o svojej lojálnosti k svojím priateľom, rodine, bratstvu, utvorila sa aspoň na chvíľku jedna veľká medzinárodná crew...

Bravó Agnosticu, bravó predkapelám, bravó všetkým zúčastneným, ktorý neľutovali prísť uprostred pracovného týždňa a vďaka promotérovi Butterfly Winx.