30. 12. 2008

Rozhovor se zpěvákem kapely Tři Sestry, vynikajícím textařem a aktuálně i zpěvákem kapely Synové Výčepu, kde zastoupil tragicky zesnulého Františka Sahulu...

Som nesmierne rád a ďakujem Lou Fanánkovi Hagenovi za tento rozhovor, ktorý je netradične písaný v slovenčine, hlavne bijú spevákove odpovede, ale keďže mi spevák poslal svoje odpovede vo svojom materinskom jazyku nahrané v mp3 a nevedel som to prekonvertovať do textovej formy (v češtine), a češtinu som nechcel prepisovať, lebo jej gramatiku vôbec nepoznám , rozhodol som sa, že odpovede prepíšem do slovenčiny. priveľa chýb. Takže tu ho máte. Lou Fanánek Hagen- frontman a spevák Troch Sestier, ale aj skladateľ, textár (robil napr. duety pre Karla Gotta s Luciou Bílou), spolupracoval aj s Michalom Davidom, a pracoval aj na muzikáloch napr. Kleopatra. To ho teda máte, a netradične v slovenčine. Pomerne dosť často natáčate nové albumy, to mávate vždy toľko nápadov že sa vám nezmestia na predchádzajúci album?
No tak to nie je tak, tie nápady prichádzajú postupne, asi podľa toho čo zažívame, čo čítam a na čo tak nejako prichádzam, to je to čo sa týka textu, čo sa týka hudby to skladajú „kluci“ a tiež postupne, pretože to nejde tak naraz, naraz narvať napr. za pol roka 60 piesní a potom päť rokov z toho robiť albumy, pretože jednak tá kapacita nie je taká a potom ako sa človek vyvíja tak niektoré pesničky sa mu nepáčia po 2 rokoch. Takže je to tak nejako v kontinuite. Myslím si, že rok aj pol, dva roky medzi doskami, je tak akurát, čo nám vyhovuje.

Ako vám teda vyšlo vaše veľké turné? Kedy sa TS chystajú na dovolenku?
Veľké turné vyšlo veľmi dobre, pretože aj keď niekde pršalo, a bolo mizerné počasie napr. v závere leta, v septembri posledné 2 koncerty, večer okolo tej jedenástej sme začínali hrať bolo asi iba 5 stupňov, možno ešte troška menej, napriek tomu ľudia prišli, návšteva bola hojná, zážitky tiež veľké, večierky mohutné takže bolo to opäť krásne Gambrinus Turné a tešíme sa na ďalšie.
Dovolenka TS prebehla práve medzi týmito poslednými dvoma koncertmi a hlavnou gardou koncertov, čo bolo dokonca augusta, kedy sme mali 20 dní voľno, každý odišiel kam uznal za vhodné, niekto zostal tu, takže sme tak nejako nabrali nové sily. Teraz zase budeme hrať bežné koncerty a potom pôjdeme s Divokým Billom turné „Pro radost“, čo budú veľké haly po Čechách a Morave.

Všimol som si, že na vaše turné platila zaujímavá akcia v podobe zľavy na váš koncert, keď si ich vaši poslucháči a fandovia kúpili vo vašich krčmách- Na Kovárne, Na Cihelne či v Bare Železná Sparta. To je zaujímavá reklama pre tieto krčmy, predsa len kto si príde kúpiť lístok tak už sa na to jedno, dve zastaví...
Áno...to áno, to sú zľavy, ktoré boli v našich krčmách resp. v krčmách, ktoré spolu - vlastní inžinier Magor, náš kapelník basák a manažér. A samozrejme, že to je reklama pre tie krčmy, pretože kto príde ten už na to jedno, dve sa zastaví, niektorí aj dlhšie, ale je to aj tak zmysluplne rozhodené, pretože on má predstavu o tom, tým že tie krčmy spravuje, tak sa tam dá, nie sú tam žiadny šmelinári. Je to teda priamy tok. On vydá lístky a dá ich zodpovedným hostinským a tí mu to potom vyúčtujú.

Je to teda ešte jeden večierok, alebo už len prežívanie, baví vás to ešte tak intenzívne?
No tak to teda, ako kedy. No keď je už koniec turné a tých koncertov je celá rada za sebou a už človek mele z posledného tak .. tak prežívanie to ani nie, ale ide tak ako naozaj do práce. Ale po pár „kořalkách“ sa to našťastie vráti ten dobrý pocit z toho hrania, takže zatiaľ to stále ešte ide.

Nezávidia, alebo nefrflú ostatní členovia, že ty si ten v popredí, ten frontman, ktorého si ľudia najviac zapamätajú a zvyšok je trochu odsunutý.
No ja myslím, že nie, pretože to zas oni vedia ako sa na mňa ľudia zosypú s podpismi a s fotením kamkoľvek kam ideme, napr. keď ideme do krčmy, to ja zas nemôžem, pretože čím bližšie je krčma tomu miestu konania, tým majú väčší pocit, že tam je človek pre nich a čiastočne je to oprávnený pocit, pretože keď je koncert za rohom tak oni už to berú, že už sú ako na koncerte, keď tam ako hudobník príde zjesť nejaký guláš.. takže si myslím niečo za niečo. Oni zas majú takú drobnú anonymitu, majú taký voľnejší pohyb v „zákulisí“. Môžu ísť na bar po skončení, čo ja môžem ísť tiež, ale budem sa rozprávať s ľuďmi, čo sú podobne podnapilí a budú chcieť vedieť prečo sa voláme „Tři Sestry“ a tak ... Takže ja si tam moc nepokecám, takže sa väčšinou sťahujem niekam so zvyškom kapely najlepšie na hotel, kde si spravím večierok so zvyškom kapely, kde si urobíme normálny večierok, pretože si tak nejak stačíme spolu.

Netrpíte už „ponorkovou“ chorobou, predsa taký dlhý čas spolu....
No tak to netrpíme vôbec, pretože nás je tak ako psov. Na pódiu je nás 9 , k tomu road manažér, technik, vodič, baby čo predávajú tričká, cédečka, a zvukári, takže nás jazdí hmm keď je plná sila, napr. to letné turné a všetci by mali spať tak je to asi 29 ľudí. So zvukármi sa moc nevidíme na večierkoch, pretože žijú úplne v obrátenej dobe, chodia inokedy spať než my ale aj tak je tá parta 15- až 20 ľudí, a keď niekto nemá náladu tak ide spať, ale aj tak sa stretne minimálne jedna izba- päť až desať ľudí na nejakej after- party. Takže tam sa to strieda pravidelne. Takže to je dobré čo sa týka ponorkovej choroby.

Teraz vám vyšiel singel ospevujúci vašu kamarátku a olympijskú víťazku Barboru Špotákovú, a vraj bola aj nejaká verejná prezentácia pre novinárov, prezraď niečo o tom viac.
No tak pesnička vznikla v priebehu piatych dní, bolo to veľmi rýchle, pretože vlastne akonáhle Bára vyhrala už novinári volali či platí ten sľub, že jej zložíme pesničku keď bude zlatá, takže sme to urobili naozaj vo veľkom fofre, pretože týždeň po tom víťazstve bolo stretnutie s novinármi v krčme u Pinkasú a tam sme ju zahrali naživo a to už bol vylisovaný singel, ktorí sme rozdávali novinárom. Takže to bolo také veľmi rekordné, Bára bola rada a hneď večer si ju s nami zaspievala na festivalu Rock na Valníku.

Po viac ako 15 rokoch si natočil sólový album, ktorí muzikanti ti s ním pomáhali? Prečo až po toľkých rokoch?
No tak ona nejak nebola príležitosť. Ja už som mal kedysi kapelu Hagen Bágen ale to nebolo vyložene štúdiová sólová doska to bola skôr kapela, ktorá jazdila a bol to presah „sestrovskej“. Od „sestier“ to bolo vzdialené, je tam viac dychov, miešajú sa tam štýly. Nejak tak som cítil, že niektoré tie texty a niektoré tie pesničky, že by som si to chcel takto nejako urobiť. A prečo po toľkých rokoch tak to neviem, proste to dozrelo a je možné, že ďalšia bude za tri roky, alebo zasa za 15, alebo vôbec. Ono sa to možno takto nablíží s tými „sestrami“ do takej fáze, že postupne napr. ja neviem v úvodzovkách vymäkneme? Neviem, to je otázka veľmi dopredu. Ale mám z tej dosky radosť!

Na tvojej sólovke je aj jedna pesnička v slovenčine, napísal si si ju sám? Nemal si s ňou problémy pri spievaní? U koho si sa inšpiroval so slovenským prízvukom?
Áno tú som napísal sám a dal som si v Microsoftu word slovník slovenčina a tým som si to prešiel a on mi to opravil drobné chyby, takže si myslím, že to viac- menej je správne. Problémy som s tým nemal a slovenský prízvuk hmm tak ja neviem, ja som sa v detstve veľmi často pozeral na inscenácie slovenské a športové prenosy, to bolo všadeprítomné, takže si myslím, že tam som to tak nejako nachytal. No tak dúfam, že sa to tak nejako podarilo. Ona bola pôvodne k filmu „Posledné plavky“, tá pesnička a mne sa tak zaľúbila, to robil Valter Kraft, hudbu k tomu filmu, tak som ho požiadal, či si ju môžem dať na svoju dosku, ten súhlasil takže dobré.

A teraz k smutnej téme- pre celý hudobný rockový svet prišla smutná správa o úmrtí vášho bývalého spoluhráča Františka Sahulu, bolo to asi veľmi tvrdé dozvedieť sa to.
No to bolo nepríjemné samozrejme, pretože on nás rôzne ohováral a škodil, čo bolo vidno na jeho stránkach i na našich, kto zná tú tematiku, tak vie, že sme neboli v dosť najlepších vzťahoch, ale on bol vždycky veľmi splachovací, takže naposledy bol na krste mojej knihy pred necelým rokom, potom sme spolu vlastne telefonovali, keď ho pustili z väzenia a ponúkal sa za kmotra cédečka „Jevany“, lenže to bolo bohužiaľ 6 mája a on bol päť dní zabitý tými hlupákmi. No to bolo také blbé....

Na pohrebe si mu aj hral s doprovodom, s ktorými piesňami ste sa s ním rozlúčili?
No tak boli to „Sovy v mazutu“ a „Život je takovej a jinej nebude“, čo boli jeho dve najslávnejšie piesne, ktoré dodnes hrávame, takže sme to tam zahrali celé „Sestry“, proste akusticky - husle, harmonika, bubienok, gitara, basa, všetci sme tam boli.

A ako keby toho nebolo málo, tak zlé správy prišli ako na bežiacom páse. Váš kamarát a spevák kapely MZH, Jonys sa ťažko zranil a bubeník si na jednom koncerte zlomil nohu. Už to skoro vyznieva ako vo vašej pochmúrnej pesničke „Lepší časy asi nepříjdou“...
No tak bubeník si nezlomil nohu, našťastie, to by nemohol bubnovať, ale je fakt že Jonys pri páde z toboganu si zlomil chrbát škaredo, teraz už tak nejak päťdesiat percentne hýbe rukami, nohy vyzerajú veľmi zle, ale bubeník naopak na ďalšom koncerte po 14 dňoch naskočil na saxofonistu Jarouška, ktorý má asi 50 kilo a ako sa spolu zrútili na zem, tak Jarouškovi jedna noha nevydržala, takže ju mal zlomenú. V sadre ju mal asi 6 nedieľ a našťastie jak je saxofonista tak hral najprv v sede a potom na jednej nohe poskakoval. My sme tak celá kapela priťahujúca asi úrazy. Ja som zrejme veliteľ toho všetkého, s tou drevenou nohou. No, ale tak to je, no však „život je takovej a jinej nebude.“
Áno skoro to vyznieva ako pri „lepší časy skoro nepřijdou“ a my sa furt držíme toho „život je takovej a jinej nebude“ aby sme to mohli dajako preklepať.

Budeš teraz hrávať v Sahulovej kapele „Synové Výčepu“ po zosnulom Františkovi, povedz niečo o tejto zvláštnej a veľmi osobnej spolupráci...
No tak so „Synmi“ budeme hrať tak maximálne desať krát do roka, tak to vyzerá. Vždycky keď budú mať „Sestry“ voľno a tiež ja, aby som sa z toho nezbláznil, takže by to mali byť skôr také špeciálne koncerty. V lete najlepšie festivaly, pretože tam je veľa ľudí, tak aby si to pripomenulo čo najviac ľudí, ako sú tie pesničky dobré, pretože ja si myslím, že sú dobré. No a je tam gitarista a kapelník „Synov“ Jaroslav Cerman , ktorý zložil skoro všetky pesničky na mojej sólovej doske a s ktorým sa poznáme a hráva aj so „Sestrami“ , ako hosť na španielku v skladbe „Mexiko“. Teraz sme spolu jazdili so štyrmi pesničkami na half- playback s cédečka „Jevany“ v rámci letného turné, ako výplň prestávky, takže to tak pekne zapadá, ako sa všetci tí ľudia poznajú a „Sestry“ samozrejme sestersky manažment Krakonošovo bude robiť aj koncerty „Synov Výčepu“ takže sa to aj kombinuje tie koncerty, aby nekolidovali s „Tromi Sestrami“.

Je to výpomoc iba pri koncertoch, alebo spolu aj niečo nahráte...?
No výpomoc pri koncertoch? No oni tie koncerty, koncerty Synov Výčepu skončili nejako tak, že Sahula bol neustále opitý a vo väzení, takže oni sami bez neho neboli až tak atraktívny, čo si myslím, že ja som tomu dopomohol vrátiť, že som sa tam objavil ako Fanánek a Synové Výčepu ako sa teraz kapela nazýva, takže tie koncerty sú dovtedy pokiaľ budem mať silu a chlapcov to bude baviť, tak budeme hrávať hlavne na koncertoch. A či vlastne niečo nahráme? No tak to ono by to bol skôr taký nejaký druhý pokus mojej sólovky, pretože tí Synové Výčepu sú tak spätí tým Františkom Sahulom, že myslím, že robiť dosku by bolo také dosť divné. Maximálne živák, keby sa nám podaril. Po ňom zostalo 5 textov z väzenia, tak keby sme ich zhudobnili, tak by som to videl ako záznam z živáku, kde by sme tých 5 nových piesní objavilo ako bonus a inak to najlepšie jak to teraz hrávame spolu, ale to je otázka budúcnosti, ak vôbec tak ďalší , poďalší rok ak nám to vydrží. Tak dúfajme.

Autor článku: Krueger

Komentáře:

Áno bolo to síce trochu bizarné, prekladať tieto príbuzné jazyky, ale aj namáhavé, ale hlavne inšpirujúce a potešujúce. :)

Skvělý člověče :-D. Taky jsem dělal s Fanánkem rozhovor sem pro rockmag a hádej co mi přišlo na mail :-D. Mp3, která měla 20 minut. Přepisování bylo šílený, ale pro mě to byla obrovská čest udělat rozhovor s takovou osobností jako je právě Lou Fanánek Hagen. Čtu jeho knihy, poslouchám jeho texty a můžu říct, že je to opravdový génius. Takových umělců je na světě opravdu málo.